Unam Sanctam 
Papežská bula Bonifáca VIII

  
18. november 1302

       Nútení vierou, sme zaviazaní veriť a tvrdiť, že Cirkev je jedna, svätá, katolícka a tiež apoštolská. My v ňu veríme pevne a priznávame s jednoduchosťou, že mimo nej nie je ani záchrana ani odpustenie hriechov, ako manžel v chválospevoch  prehlási: „Jedna je moja holubica, moja dokonalá. Ona je tá jediná, vyvolená …” a ona reprezentuje jedno mystické telo, ktorého hlavou je Kristus a hlava Krista je Boh (1Kor 11,3). V nej potom je jeden Pán, jedna viera, jeden krst (Ef 4,5). Tak bola v dobe povodne len jedna archa Noeho, ktorá predchádzala jednu Cirkev, ktorá archa, bola dokončená na jediný lakeť, mala len jediného lodivoda a sprievodcu, tj. Noeho, a my sme čítali, že, mimo tejto archy, celá  existujúca zem bola zničená. 

       My ctíme túto Cirkev ako jedinú… Pán sa modlil za jej dušu, to jest pre svoje srdce a telo; a toto telo, to znamená, že Cirkev volal jednou, pretože je jednota manželov, viery, sviatostí, a lásky Cirkvi. Toto je halenka Pána, bezproblémová halenka, ktorá nebola nájmom, ale o ktorú bol vrhnutý lós (Jn 19,23-24). Pre tú, jednu a jedinú Cirkev tam je jedno telo a jedna hlava, nie dve hlavy ako u netvora; tou je, Kristus a vikár Krista, Peter a nástupca Petra, v reči Pán k Petrovi sám hovoril: “Pas moje ovce” (Jn 21,17), mienil ovce všeobecne, nie tieto, ani tie zvlášť, ale že on zveril všetky jemu (Petrovi). Preto, ak by Gréci alebo iní mali hovoriť, že oni nie sú zverení Petrovi a jeho nástupcom, oni musia priznať, že nie sú ovce Krista, pretože náš Pán hovorí v Jánovi “je tam jeden ovčinec a jeden pastier”. My sme informovaný textami evanjelií, že to v tejto Cirkvi a v jej moci sú dva meče; menovite, duchovný a časný (temporálny). Preto keď apoštoli hovoria: “pozri, tu sú dva meče” (Lk 22,38) to má znamenať v Cirkvi, pretože apoštoli tak povedali a Pán neodpovedal, že by to bolo príliš veľa, ale že je to dosť. Iste, kto popiera, že svetský meč je v sile Petra, nepočúval dobre slovo Pána veliace: “Schovaj meč do pošvy!” (Mt 26,52) Oba, preto, sú v moci Cirkvi, čo znamená: duchovný a materiálny meč, prvý má byť poskytnutý pre Cirkev a druhý Cirkvou; prvý v rukách kňaza; druhý rukami kráľov a vojakov, ale z vôle a strpenia kňaza. 

       Avšak, jeden meč sa má podriadiť inej a temporálnej autorite, patriaci k duchovnej sile. Pretože apoštol hovoril:  „Lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha” (Rim 13,1-2), ale oni by neboli v poriadku, ak by jeden meč nebol podriadený inému a ak by ten nižší, nebol viedol hore ten druhý. 

       Preto, vo vzťahu  k blahoslavenému Dionýzovi, to je právo Božie, že najnižšie veci dosiahnu najvyššie miesto prostredníkov. Potom, podľa poradia vesmíru, všetky veci nie sú vedené späť k poriadku rovnako a bezprostredne, ale najnižšie prostredníctvom, a nižšie nadradenými. Preto my musíme rozpoznať viac jasne, že duchovná sila predčí v dôstojnosti a vážnosti  svetskú moc ktorúkoľvek, ako duchovné veci predčia temporálne. Toto my vidíme veľmi jasne tiež platením, požehnaním a vysvätením desiatkov, ale tiež súhlasom so silou samotnou a vládou do konca vecí. S pravdou ako našim svedkom, patrí k duchovnej sile presadiť sa nad pozemskú moc a zmeniť jej rozsudok, ak nebol dobrý. Tak sa dosiahlo proroctvo Jeremiáša týkajúce sa Cirkvi a duchovnej sily: „Pozrite, dnes som nadradil vás národom, a cez kráľovstvo i všetko”. Preto, ak pozemská sila chybuje, bude sa súdiť podľa duchovnej sily; ale ak menšia duchovná sila chybuje, to sa bude súdiť podľa nadradenej duchovnej sily; ale ak najvyššia sila zo všetkých chybuje, to môže byť súdené iba Bohom, a nie človekom podľa svedectva apoštola: „No duchovný posudzuje všetko, a jeho nik nemôže posúdiť.” (1Kor 2,15). Táto autorita, však, (hoci to bolo dané človeku a je vykonávaná človekom), je nie ľudská ale skôr božská, udelená Petrovi božským slovom a potvrdená  mu (Petrovi) a jeho nástupcom Tým, koho Peter vyznal, hovoriac Pán k Petrovi sám: „Čokoľvek zviažete vy na zemi, bude zviazané tiež v nebi” (Mt 16,19)atď. Preto ktokoľvek sa bráni tejto moci, ktorú nariadil Boh, bráni sa nariadeniu Boha (Rim 13,2), ibaže by vynašiel ako Manicheus, ktorý bol falošný a súdiac podľa nás kacír, dva začiatky. Pretože podľa svedectva Mojžiša, to nie v začiatkoch, ale na začiatku Boh vytvoril nebo a zem (Gen 1,1). Ďalej, my tvrdíme, my prehlasujeme, my ustanovujeme: pre záchranu každej ľudskej bytosti je celkom nutné byť podriadeným Rímskemu Pontifikovi.